22. 9. 2017



Somewhere (Odnikud někam)

Autor: Juraj Kordik| 30. ledna 2011 | Přečteno: 323x |

Poslat známé(mu):





Pošli článek známé(mu) |

Rozmarná filmová hviezda sa má na pár dní postarať o svoju dospievajúcu dcéru vychovávanú matkou, ktorá však musí na nejaký čas odcestovať. Dcéra tak naruší zabehnutý hollywoodsky rutinný spôsob inak prázdneho života.

Deti slávnych rodičov to nemajú ľahké, keď sa vydajú v ich šľapajach. Nikdy sa nevyhnú porovnávaniu a podozreniu z protekcie zo strany filmových štúdii či kolegov, najmä ak sa jedná o celosvetovo známe a uznávané osobnosti. Dcéra Francisa forda Coppolu (režisér série Godfather) Sophia sa do povedomia divákov aj kritikov uviedla svojim kvalitným debutom Smrť panien (The Virgin Suicides) o krásnych sestrách, ktoré nevychádzajú z domu (1999). Nasledujúcou snímkou Lost in Translation (2003) s Billom Murrayom a Scarlett Johannson o krehkom vzťahu dvoch osamelých duší medzi mrakodrapmi japonského Tokia si definitívne otvorila dvere do Hollywoodu (dostala Oscara za scenár k filmu) a už sa o nej prestalo hovoriť len ako o dcére slávneho otca. Lost in Translation si získalo divákov po celom svete, pozbieralo mnoho významných ocenení a z detskej hviezdičky Scarlett spravilo žiariacu hviezdu. Ďalšou snímkou bola kostýmová historická dráma Marie Antoinette (2006) s Kirsten Dunst v hlavnej úlohe. Žiaľ, film sa do povedomia zapíše najmä prácou kostymérov, maskérov a efektnou prácou kamery, než ako kvalitná historická dráma s výraznou dejovou linkou či hereckým stvárnením.

Kdo je padouch a kdo hrdina...

Preto boli na mieste očakávania, akým smerom bude Sophia v dobre rozbehnutej kariére pokračovať. Jej ostatný film Somewhere (v českom preklade Odnikud někam) je opäť komorná dráma o vzťahu dvoch generačne vzdialených ľudí (paralela s Lost in Translation), pričom však nejde o milostný vzťah, ale o vzťah otca s dcérou. Johny Marco (Stephen Dorff) je filmová hviezda točiaca filmy s najväčšími hollywoodskymi hercami, ktorá má na starosti propagáciu svojho nového filmu. Má asi 11-ročnú dcéru Cleo (Elle Fanning) z jedného zo svojich početných predošlých vzťahov, o ktorú sa stará jej matka a on si ju občas vezme k sebe a strávi s ňou deň. Matka však musí na čas odcestovať a tak malá Cleo ostáva na starosť do seba zahľadenému otcovi žijúcemu na rýchlom občerstvení, nočných párty a náhodných sexuálnych známostiach. Johny musí odcestovať do Talianska, kde sa má postarať o PR k svojmu novému filmu a prevziať si tam hereckú cenu a kľúč od jedného talianskeho mesta. Film o šanci pre nezodpovedného chlapa prežívajúceho zo dňa na deň podľa toho, ako mu čas naplánuje agentka na zmenu k lepšiemu skrz malú dcéru, ktorá má omnoho viac citu pre zodpovednosť i komunikáciu s ľuďmi než on je vlastne akousi roadmovie cez Spojené štáty až po Taliansko.

Kdo je padouch a kdo hrdina...

Filmy, v ktorých vám hneď na začiatku predostrú kto je zlý a kto dobrý sú takmer vždy prvoplánové a hlúpe, po chvíli začnú nudiť, pretože dej sa vlečie a nemá sa kam posúvať. Platí to najmä pri romantických filmoch a komédiách. Naopak predstavovať hlavnú postavu a jej každodenný rutinný život prvých 40 minút filmu pri 93 minútovej stopáži je trochu veľa. A od pocit znudenia vás (aj keď ste chlap) nezachránia ani dve asi 3-minútové tanečné striptízové čísla blonďavých dvojičiek pri tyčiach. Johny sa prvú polovicu doslova preváľa na gauči alebo v posteli, občas sa osprchuje a pretiahne nejakú susedu z hotela. Najhoršie je, že ani po príchode dcéry a v druhej polovici filmu, keď už sa dej hýbe dopredu, na ňom nenájdete takmer nič, čím by vám mohol byť sympatický alebo by ste vedeli jeho skutky ospravedlniť. Nech sa Stephen Dorff akokoľvek snaží, Johny počas celého filmu vyznieva ako plochá a plytká postava, a ak nemáte chuť mu aspoň polovicu času, čo je na plátne jednu vraziť, tak ste minimálne nesmierne tolerantný človek. Naopak predstaviteľka Cleo, mladšia sestra slávnejšej Dakoty, Elle je príjemným prekvapením. Ostáva dúfať, že sa nevydá v šľapajach staršej sestry a z kvalitných produkcií, v ktorých ako malá spolupracovala so Spielbergom, De Nirom či Washingtonom nenaberie smer Twillight sága. Celkom milé bolo vidieť Michelle Monaghan, ktorá si strihla asi 2-minútovú cameo rolu , no počas filmu sa na ňu už tešíte úplne márne.

Kdo je padouch a kdo hrdina...

Film tak stojí a padá na predstaviteľoch otca a dcéry. Natáčal sa v USA i v Taliansku, čo vám napovedia už úvodné titulky. Pôsobivá je práca kamery aj veľmi slušný soundtrack (Foo Fighters, The Strokes, The Police, Kiss). Veľmi dobrý je i scenár, nielen nosná myšlienka o zbližovaní otca s dcérou, ale scenár ako kompaktný celok a jeho celkové prenesenie na plátno. Na škodu potom vyznieva prvá polovica filmu, do časti ktorej mohli tvorcovia vniesť viac deja ako opisu a ďalší fakt, a to je negatívna reklama, ktorá film sprevádza od Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, kde si Coppola odniesla cenu Zlatý lev . Na tom by nebolo nič zvláštne či podozrivé, keby porote nepredsedal jej bývalý milenec Quentin Tarantino.

V celkovom kontexte nie je Somewhere zlý film. Je to dobre nakrútená, korektná, neamericky citlivá roadmovie o medziľudských vzťahoch a o tom, akými by sme mohli byť a čo by sme mali, keby sme sa viac snažili a pozerali sa okolo seba. Nič viac, nič menej.

somewhereSomewhere
Dráma/Komédia
USA, Talianska, 98 min., 2010
Réžia: Sophia Coppola (Lost in Translation, Marie Antoinette )
Hrajú:
Stephen Dorff (Felon, Public Enemies, Blade)
Elle Fanning (Babel, The Door in the Floor)
Chris Pontius (Jackass)
Hodnotenie: 75%

Premiéra v ČR: 14.4.2011

Cesta ke článku: Cinemo.cz / FILMY / RECENZE: Somewhere (Odnikud někam)
Líbí se ti tento článek? Vlož ho na svůj web. Stačí zkopírovat následující HTML kód a je to!
Sdílej článek na Facebooku:

Přidej komentář

Sledovat nově přidané komentáře k článku

Jaký je váš oblíbený filmový žánr? (max. 5)

Nahrávání ... Nahrávání ...
TOPlist