22. 9. 2017



Recenzia: Never Let Me Go

Autor: Juraj Kordik| 14. ledna 2011 | Přečteno: 1 144x |

Poslat známé(mu):





Pošli článek známé(mu) |

Vziať si za námet svojho nového filmu známu a kritikmi uznávanú knižnú predlohu nie je vždy stávka na istotu. Najmä ak ste v širších kruhoch verejnosti pomerne neznámy režisér prevažne hudobných dokumentov, ktorý doposiaľ o svojich kvalitách veľmi nepresvedčil. Tak divácka obec, ako aj filmové štúdio bude od nového počinu očakávať nielen kvalitu, ale aj komerčný úspech. Režisér Mark Romanek sa chopil knihy japonského spisovateľa Kazuo Ishiguru , ktorú časopis Times označil za najlepšiu knihu poslednej dekády, do hlavných rolí obsadil mladé anglické hviezdy, a tak na realizáciu nového projektu zohnal peniaze pomerne rýchlo.

Never Let Me Go je vo svojej podstate romantické scifi, akokoľvek úsmevne to môže znieť. Snažiť sa však toto dielo silou mocou zaradiť do žánru nie je jednoduché. Dej ponúka náhľad do blízkej budúcnosti, opisuje však skôr súčasnosť a v retrospektívach sa vracia do minulosti. Napriek tomu pôsobí nadmieru futuristicky. Premisa je vystavaná na vzťahu 3 mladých ľudí, ich vnímaní okolitého sveta a (vo väčšej miere neopätovaných) citov. Je to film o hľadaní a nachádzaní lásky zasadený do mrazivého prostredia s neistými vyhliadkami na happyend.

Never let me go

Mladá žena stojí za sklom a pozerá sa na tím lekárov, ktorí sa chystajú na operáciu ležiaceho mladíka. Začína spomínať. Flashback. Nostalgické rozprávanie mladej opatrovateľky, ktorá je rozprávačom i hlavnou postavou filmu nás vracia do internátnej školy Hailsham niekde na anglickom vidieku, kde sú v prísnom, na pohľad kláštornom režime vychovávané malé deti, o ktorých minulosti nevedia nič ani oni samé. Za brány areálu chodiť nemôžu. Keby aj mohli, boja sa. Historky o deťoch, ktoré to skúsili a zakrátko v nehostinnom prostredí skonali ich sprevádzajú odmala. Do školy prichádza mladá vychovávateľka Miss Lucy (Sally Hawkins) a po čase deťom povie pravdu. Hovorí o tom, ako nikdy nespoznajú šťastie vonkajšieho sveta, o tom, ako nikdy nebudú inžiniermi, vodičmi kamiónov, či úradníčkami. O tom, že snívať svoj sen môžu, no ich budúcnosť je vopred predurčená. Deti sú totiž naklonované a raz poslúžia ako darcovia orgánov iným ľuďom. Darovať budú dovtedy, kým vydržia a neskonajú na operačnom stole ako na nohách ledva stojace prázdne ľudské schránky. Slabší zomrú po prvom darcovstve, silnejší vydržia aj štyri. Jedinou šancou na oddialenie zhruba 4-5 rokov je stať sa ošetrovateľom darcov orgánov.

Never let me go

Od začiatku sledujeme vyvíjajúci sa milostný trojuholník, ktorý sa začína už ich v rannom veku. Trojuholník bystrej a poslušnej Kathy (Carey Mulligan), rebelantky Ruth (Keira Knightley) a skromného, no nevýrazného chlapca Tommyho (Andrew Garfield). Sila tajomného za stenami internátnej školy sa nesie celým filmom, na plátne je prítomná i na ostatných miestach, na ktoré sa postavy časom presúvajú. Objavia v sebe vlastnú existenciu, nájdu spôsob, ako byť šťastní a uniknúť svojmu vopred stanovenému osudu?
Romanek preniesol na plátno krásne vizuálne prostredie Hailshamu, anglického vidieku aj pláží. Neviem, či nie na úkor dejovej linky. Pri 104 minútovej stopáži sa totiž asi v tretine filmu pristihnete pri tom, že sa pomaly začínate nudiť. Nie je to vinou hercov (z ktorých by som osobitne vyzdvihol výkon Carey Mulligan, vychádzajúcej anglickej hviezdy, nominovanej za svoju predošlú úlohu v snímke An Education aj na Oscara), skôr pomaly sa rozbiehajúceho deja. A tu sme pri spracovaní knižnej predlohy, v knihe vám čas plynie inak (najmä potom na 272 stranách), no v kine sa už pomaly začnete hniezdiť v kresle, chlapi netrpezlivo čakať na príchod Keiry., no tá nechodí a nechodí, a namiesto nej vám tu v šere a za sterilnými múrmi pobehujú deti v uniformách a riešia svoje kartičky. V prvej polovici filmu sa tak dej posúva dopredu len sťažka. Nastolené tempo sa však zrýchli v čase ich dospelosti, keď už ako mladí ľudia hľadajú ani nie tak spôsob, ako sa dožiť staroby a oddialiť isté utrpenie spôsobené rozoberaním svojich tiel, ale lásku a porozumenie.
never-let-me-go-posterJe to vinou dostatočne neskúseného režiséra, stopáže, premeny predlohy na filmový scenár alebo niečím iným, že vám začne dej byť vedľajší a sústredíte sa najmä na to, aby aspoň Kathy konečne našla trochu šťastia v živote plnom stereotypu a odovzdanosti. K postavám môžete cítiť skôr súcit ako sympatie, ich fatalizmus v dospelosti začne časom prekážať. Akýkoľvek chvíľkový vzdor je v nasledujúcich obrazoch úplne potlačený, alebo skôr zmazaný. Keď je vo filme dopovedané všetko do posledného detailu bez priestoru na imagináciu, je to chyba. Väčšou chybou je však nedostatočne rozvinutá hlavná myšlienka, ktorú si tak vyloží každý divák po svojom, a tým pádom sa začne strácať. Keď odchádzame z kina, mali by sme nad videným premýšľať, malo by nám z neho niečo ostať. Po nejakom čase si však uvedomíte, že vám v hlave napriek všetkému ostali len nevypovedané otázky a trochu zmätok. Na druhej strane si tak možno zájdete na film ešte raz, ja by som však volil druhú alternatívu, a to vziať do rúk knihu a nájsť sa v nej.
Never Let Me Go
Dráma, GB, 2010, 1 hr. 44 min.
Réžia: Mark Romanek
Hrajú: Carey Mulligan ( An Education, Public Enemies)
Keira Knightley (Love Actually, Pirates of the Caribbean)
Andrew Garfield (The Social Network , Imaginarium Dr. Parnassa )
Sally Hawkins (Happy Go Lucky, Cassandra’s Dream )

Hodnotenie: 75 %

Cesta ke článku: Cinemo.cz / FILMY / RECENZE: Recenzia: Never Let Me Go
Líbí se ti tento článek? Vlož ho na svůj web. Stačí zkopírovat následující HTML kód a je to!
Sdílej článek na Facebooku:

Přidej komentář

Sledovat nově přidané komentáře k článku

Jaký je váš oblíbený filmový žánr? (max. 5)

Nahrávání ... Nahrávání ...
TOPlist